Politicke vazenske tabory v Severnej Korei funguju dvakrat dlhsie ako Stalinove gulagy a dvanastkrat dlhsie ako Hitlerove koncentracne tabory. Doposial sa nepodarilo ujst ziadnemu z tisicov vaznov, ktori sa v severokorejskych taboroch narodili a vyrastli. Ziadnemu, s vynimkou Sina Tong-hjoka.
Blaine Harden v knihe Utek z tabora 14 vynasa na svetlo temne tajomstva Severnej Korey, ktorej despoticky totalitny rezim podkopavajuci ludskeho ducha jej obyvatelov nema na svete obdobu. Vdaka Sinovmu svedectvu o jeho uvazneni a neuveritelnom uteku maju citatelia konecne moznost nazriet za nepreniknutelne mury a ostnaty drot – Sinovymi ocami hladime na matku, s ktorou superi o jedlo, na dozorcov, ktori sa z chlapca snazia vychovat donasaca, a stavame sa priamymi svedkami popravy Sinovej matky a brata.
Hoci meno neslavne znameho „Milovaneho vodcu“ Kim Cong-ila zarezonovalo vo vsetkych krajinach, Severna Korea zostava odrezana od zvysku sveta aj po tom, ako sa vlady ujima jeho treti syn Kim Cong-un. Coraz menej cudzincov smie vstupit na severokorejsku podu a len zopar stastlivcov sa smie tesit z privilegia opustit hranice svojho rodiska. Severna Korea trpi hladom, krivka o zobrackej palici a nahana strach celemu svetu arzenalom atomovych zbrani. Je tiez miestom, kde laska a ludske prava su dva rovnako nezname pojmy. Priblizne dvestotisic vaznov si odpykava celozivotne tresty v politickych vazenskych taboroch, no vlada Severnej Korey existenciu tychto taborov aj napriek jasnym zaberom z vesmirnych druzic tvrdosijne popiera.
Hardenovo hrozostrasne rozpravanie odhaluje nepoznanu dystopiu a sustreduje sa na vynimocneho mladeho vazna, ktory prezil prvu stvrtinu zivota v najtvrdsom vazeni najprisnejsie strazeneho statu. Utek z tabora 14 ponuka citatelom dosial nevidany pohlad do najhlbsieho vnutra vari najzufalejsieho naroda na Zemi. Odvija sa pred vami pribeh o vytrvalosti a odvahe, o neutichajucej nadeji a tuzbe zit slobodny zivot.